Aká je perspektíva trvácnosti štvrtej vlády Roberta Fica

Predsedovia koaličných strán nás síce rozčúlene uisťujú, že všetko je v poriadku, no operácia s exministerkou Zuzanou Dolinkovou, aby sa nevrátila do parlamentu, vypovedá skôr o neistote, ktorú vyvolali už traja poslanci Hlasu, ktorí majú občas nielen iné názory, ale v prípade odvolávania opozičného podpredsedu parlamentu hlasovali inak.

Aj poslanecký klub SNS (nevyspytateľný vzhľadom na zloženie) prežíva krízu, v rámci ktorej padali vyhrážky o zradcoch a hľadaní vlastnej straníckej identity poslanca Rudolfa Huliaka.

K tomu ešte poznamenajme, že v dnešnej parlamentnej konštelácii nemôže koalícia dúfať, že niekde v opozícii „nakúpi“ poslancov, ktorí zaplátajú dieru po možných odpadlíkoch, ako to urobil Róbert Fico v rámci svojej tretej vlády, keď sa mohol spoľahnúť na „opozičného“ poslanca Petra Marčeka a jeho skupinku alebo Dzurinda svojho času na Karola Džupu a Eduarda Kolesára z HZDS. Dnes je nepredstaviteľné, že by niekto z opozície prebehol k podpore Ficovej vlády.   

Svoje s urýchlením polčasu rozpadu koalície urobí aj klesajúca preferenčná podpora vládnych strán, pretože umocní rivalitu a odstredivé sily. A so svojou troškou do mlyna bude prispievať aj prezident Pellegrini, ktorý už naznačil, že je schopný zabrať v prospech materskej strany a tým hádzať piesok do súkolia koalície.

No najpodstatnejšie je a bude, že sa postupne hromadia veci, ktorými štvrtá vláda Roberta Fica sklamáva svojich voličov. Aktuálne sú to obavy z konsolidačného balíčka verzus predvolebné sľuby o nízkych cenách potravín. No nemenej nahlodáva dôveru voči vláde nezvládnutie kľúčových tém, ktoré špeciálne Smeru pomohli zvíťaziť vo voľbách.

Prvou témou bol prísľub stabilného, štandardného vládnutia na pozadí matovičovského chaosu. Tentoraz to Smeru nevychádza. Hádky v koalícii sú čoraz viditeľnejšie. Dalo by sa povedať, že ich iniciátorom je predovšetkým predseda SNS (aj v tomto nie nepodobný Igorovi Matovičovi), no tentoraz prispieva aj premiér Fico, minimálne tým, ako Andrejovi Dankovi a jeho ľuďom evidentne drží stranu. Mimochodom, tlačí tým do kúta stále lojálnych vládnych poslancov, ktorí však majú problém obhajovať politiku, ktorá vedie napríklad k čiernym zástavám nad slovenskými hradmi.  

Nejde však len o vnútrokoaličné nezhody. Príznakom nestability v štáte je čoraz širší front subjektov, s ktorými sa vláda dostáva do sporu. Prvá bola kultúrna obec a mimovládne organizácie, nad čím v koalícii ešte mávli rukami alebo si ich aj spokojne pomädlili. No dnes sú to už opäť aj zdravotníci, vedci, ochranári, časť samosprávy, poľnohospodári, podnikatelia, dobrovoľníci, ktorí opravujú hrady a dokonca aj odborári. Pomaly nebude v štáte spoločenská skupina, ktorá by sa necítila nejako zasiahnutá alebo odstrčená, okrem dôchodcov, ktorých si vláda oprašuje ako svätý grál.

Druhou témou, ktorá pomohla najmä stranám Smer a SNS do vlády, bol kritický postoj k opatreniam v čase pandémie covidu. Mnohí určite verili, že nová vláda riadne vyšetrí postupy príslušných inštitúcií v oblasti zdravotníctva, ľudských práv a slobôd, aby sa z objektívnych zistení mohli vyvodiť užitočné poučenia. Koalícia však túto úlohu zverila osobe zaujatej a neschopnej a taký bol aj doručený výsledok. Slaboduchá správa splnomocnenca vlády Petra Kotlára bez relevantných dát a argumentov akurát poskytla Matovičovmu manažmentu a jeho atómovkám alibi a preukázala neschopnosť súčasnej vlády systematicky a presvedčivo vyšetriť akýkoľvek zložitejší proces. Ale možno aj o Kotlárovi, podobne ako o ministerke kultúry, premiér povie, že príjemne prekvapil.

Tretia volebná téma, ktorá prináša mnohým voličom koalície sklamanie, je vojna na Ukrajine. Výrok ani náboj na Ukrajinu bol silný, symbolický a zrozumiteľný. Preto súčasná vládna podpora výroby a vývozu munície na Ukrajinu nemôže byť v tábore podporovateľov Smeru a SNS prijatá inak ako s rozpakmi. A obhajoba typu, že ide len o obchod a ak nepredáme my, predajú iní, tá znie prinajmenšom cynicky v kontexte niekdajších sugestívnych rečí o tom, že vyzbrojovanie Ukrajiny predlžuje vojnu. Obdobne to dopadlo s obrannou zmluvou s USA, ktorá sa stala dôvodom na obviňovanie prezidentky Čaputovej z vlastizrady. Dnes sa už o jej okamžitom vypovedaní nehovorí a ani o údajnom rokovaní o jej úpravách nič nevieme.  

O čo ťažšie je vypovedať „vlastizradnú“ zmluvu, o to ľahšie je stavať hrádzu progresívnemu liberalizmu a absurdne obviňovať ešte do septembra 2023 mimoparlamentné PS z rozvrátenia verejných financií. Vzhľadom na koaličnú núdzu sa môžeme spoľahnúť, že tento boj s vnútorným nepriateľom sa bude stupňovať, pretože účinne odvádza pozornosť od iných problémov. A k tomu ešte potieranie LGBTI agendy, kde sa len dá. Od dúhovej nálepky na počítači až po školské podujatie, ktoré si malo pripomenúť vraždu dvoch mladíkov pred Teplárňou. Uvedomujem si, že pre mnohých ide o zásadnú, priam civilizačnú otázku, len sa mi zdá, že v rámci tohto boja sa dostávajú do rovnako militantnej a neznášanlivej polohy, ako to vyčítajú druhej strane. Otázkou je, dokedy sa tohto ťaženia na čele s Dankom a Huliakom budú ochotní zúčastňovať niektorí predstavitelia Hlasu.  

A tým sme sa oblúkom vrátili k perspektíve trvácnosti štvrtej vlády Roberta Fica. Na istotu naplnenia jej celého štvorročného mandátu by som si už nevsadil.